Len pohyblivý živočích je životaschopný - Program proti obezite
Loading...

Len pohyblivý živočích je životaschopný

Doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., Ústav experimentálnej endokrinológie, Biomedicínske centrum Slovenskej Akadémie Vied (SAV), Bratislava

Pohyb je jedným zo základných prejavov života, dôležitý pre zabezpečenie potravy, či už zberom, lovom alebo inou fyzickou prácou, nevyhnutný pre útek pred nebezpečenstvom. A je viac-menej nevyhnutný aj na udržanie zdravia, schopnosti adaptácie a kvality života, ktoré do veľkej miery závisia práve od našej fyzickej zdatnosti. Nie je to prekvapujúce – aj v prírode platí, že len pohyblivý živočích je životaschopný.

Dnes však čelíme pandémii nedostatku pohybu. Človek má totiž predpoklady byť nielen jedným z najlepších vytrvalostných bežcov v živočíšnej ríši, ale má aj tendenciu pohyb minimalizovať – v prostredí, ktoré to umožňuje. Aké sú dôsledky? Po našich predkoch – lovcoch a zberačoch – sme zdedili gény, ktoré nám umožňujú maximálne efektívne uložiť skonzumovaný prebytok kalórií – veď nikdy nebolo isté, kde či kedy náš ťažko pracujúci prapredok narazí na ďalší zdroj energie. Tento skvelý, život zachraňujúci mechanizmus obrany pred totálnym vyčerpaním zdrojov energie a smrťou hladom sa však v súčasnej modernej spoločnosti obracia proti nám. Sme konfrontovaní s nadbytkom kalórií a zároveň s nedostatkom pohybu, ktorý by zabezpečil ich využitie alebo aspoň optimálne uskladnenie.

Sedavý životný štýl významne prispieva k pandémii obezity ako aj metabolických, kardiovaskulárnych, onkologických či neurodegeneratívnych ochorení. Čiže to, že nám začne zlyhávať pamäť či prekrvenie srdca, stúpať cukor v krvi, či to, že sa bunky vymknú spod kontroly a začnú sa nekontrolovane deliť, teda diagnózy ako Alzheimerova choroba, infarkt myokardu, diabetes 2. typu, rakovina prsníka či hrubého čreva, súvisia aj s tým, že trávime hodiny za počítačom, pred televízorom či s mobilom v ruke. Nechodíme, necvičíme, len sedíme a sedíme – koľko ľudí ma už prekvapilo tým, že si už ani nepamätajú, aké je to spotiť sa. Práve roky až desaťročia života bez aktívneho pohybu vedú k vzniku chronických ochorení. Mnohé klinické štúdie pritom poukazujú na to, že úprava životosprávy (výživa a cvičenie) v spojení hoci s napohľad minimálnym znížením hmotnosti má výrazný ochranný účinok pred vznikom hypertenzie, rakoviny či typickej choroby životného štýlu – diabetu 2. typu. A nie je to zďaleka účinok krátkodobý, aj keď prirodzene najväčšiu šancu majú tí, u ktorých je zmena životného štýlu trvalá.

Existuje hneď niekoľko rozsiahlych štúdií, ktoré poukazujú na pretrvávajúci efekt intervencie v priebehu 10 až 20-tich rokov. Z pravidelného cvičenia pritom môžu profitovať všetci, a to bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu či dokonca zdravotný stav. Predpisovať cvičenie za účelom zvýšenia celkovej fyzickej zdatnosti sa v niektorých krajinách už postupne stáva súčasťou zdravotnej starostlivosti ako štandardná súčasť prevencie a liečby mnohých chronických ochorení, z ktorej preukázateľne profituje jedinec i spoločnosť.