Ručička na váha či centimetre v páse?

Hmotnosť je teda výsledkom zachovania pomeru medzi príjmom energie a fyzickou aktivitou a to platí bez rozdielu veku. S vekom klesá základný výdaj energie (tzv. bazálny metabolizmus), čiže úmerne tomu by sme mali znížiť aj príjem. 

Neznamená to však, že človek musí stále počítať kalórie a každé ráno stáť na váhe. Stačí, keď do svojho jedálnička zaradí čo najviac zeleniny a racionálnych výrobkov (majú málo kalórií a sú viazané na veľký objem) a bude sa vyhýbať vysoko kalorickým jedlám. Samozrejme môže si dopriať aj rôzne iné potraviny, ale primerane.

Rovnako dôležitým prvkom pri zachovaní si správnej hmotnosti je okrem výživy aj fyzická aktivita. Treba do nej zahrnúť minimálne 30-45 minút pohybu 3-5 krát týždenne.

Pri takomto životnom štýle zdravý človek istotne nebude mať zdravotné problémy súvisiace s priberaním centimetrov v páse.

Napriek tomu, že to znie veľmi jednoducho, žijeme v storočí obezity. Na Slovensku má túto chorobu 1,5 milióna pacientov. 

Základným spôsobom liečby je tzv. komplexný manažment obezity. Jedná sa metódu liečby nadváhy a obezity, ktorú odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia a využívame ju aj v lekárskych Centrách pre liečbu obezity. 

Tento základný princíp znižovania hmotnosti je postavený na 4 pilieroch:

1. výživa
2. fyzická aktivita
3. farmakoterapia /liečba liekom/
4. a celková zmena životného štýlu,

ktoré sa navzájom podporujú a zosilňujú. Liečba nadváhy a obezity je možná a reálna a závisí na pacientovi či chce. Ak chce, medicína mu vie pomôcť. Cieľom ale nie je primárne len samotné zníženie hmotnosti, oveľa dôležitejšie je udržať dosiahnutý úbytok. 

Obezita je zvýšené množstvo tuku v organizme, nie zvýšená hmotnosť.

Ak aj napriek tomu cítite potrebu sa vážiť je dôležité vážiť sa za štandardných podmienok, ideálne ráno nalačno po vymočení.

Ak si uvedomíte, že to, čo vidíte na váhe, niečo hovorí aj o obsahu vody v tele a je dôležité skôr pre pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním, tak sa spokojne vážte každé ráno.

Ako často sa treba vážiť, sa na obezitologickom vyšetrení pýta skoro každý. Odpoveď je jednoduchá: Čo najmenej!

Ak sa Vám to podarí, tak na začiatku 1x týždenne a postupne len 1x mesačne. 

Oveľa lepším parametrom než ručička na váhe je obvod pása.

V Centre pre liečbu obezity Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach sa pacienti vážia aj kvôli tomu, že existuje optimálna rýchlosť redukcie hmotnosti, avšak hmotnosti TUKU.

Optimálne je z medicínskeho hľadiska schudnúť okolo 2 kg zásobného tuku za mesiac. Je to veľmi individuálne, nejedná sa však o 2 kg na váhe! 

Lekár ordinuje liečbu, ktorej súčasťou môže byť aj tabletka alebo injekcia. V liečbe NIKDY nemôže chýbať úprava stravovacieho vzorca, odporúčanie optimálnej pohybovej aktivity a psychoterapia.

Liečba obezity nie je „zhadzovanie kilogramov“, skôr dlhodobé udržanie hmotnosti pri liečbe. Niekedy ani samotný začiatok liečby nie je možný bez psychologickej podpory a udržanie hmotnostného úbytku je bez psychologickej intervencie takmer nemožné. Psychológ sa samozrejme zaoberá aj tým čo zjeme a aké zloženie či kalorickú hodnotu má strava. Ale ešte dôležitejšie je, kedy a ako na jedlo myslíme, čo robíme počas jedenia, či ideme jesť hladní…. to sú tzv. spúšťače jedla. 

Uvediem príklad: Predstavte si dve rovnako obézne pacientky, z ktorých jedna sa prejedá keď je v strese, zatiaľ čo druhá, keď je v strese, nedokáže prehltnúť ani sústo.

Druhá pacientka sa odmeňuje stravou. Súčasťou jej psychickej pohody je množstvo jedla.

Prvú potrebuje psychológ naučiť zvládať stres inak ako jedlom.

Druhú zase ako sa pozitívne dívať na svet bez množstva kalórií okolo seba. Psychologická intervencia môže byť individuálna aj skupinová. Veľmi úspešné sú skupinové psychologické kurzy znižovania hmotnosti založené na princípe kognitívne-behaviorálnej liečby, ktoré je možné absolvovať aj na Slovensku u certifikovaných lektorov spoločnosti STOB (STOP Obezite). Lektor sa postupne učí pracovať s výživou, pohybovou aktivitou a zmenou životného štýlu. A lekár vie ordinovať farmakoterapiu. Liek vie podporiť a posilniť.

Liečba nadváhy a obezity je možná a reálna v každom veku, závisí len na pacientovi či chce. Ak chce, vek nerozhoduje. Medicína mu vie pomôcť. Znovu ale pripomínam, že hlavným cieľom nie je zníženie hmotnosti, oveľa dôležitejšie je udržať dosiahnuté zmeny životného štýlu. A ZMENA JE MOŽNÁ LEN AK JE PACIENT NA ZMENU PRIPRAVENÝ.

Ešte skôr než sa „pustíme s pacientom do liečby“, potrebuje o OBEZITE ako o chorobe čo najviac vedieť. Dôležité je stanovenie reálnych, dosiahnuteľných a udržateľných cieľov. Už na začiatku liečby potrebujeme edukovať pacienta, že nebude chudnúť takým tempom, akým by si želal, že nie je reálne dosiahnuť všetko hladko a hneď. Platí, že čím pomalší a dlhšie trvajúci je proces chudnutia, tým menej pravdepodobnejší je JO-JO efekt.

Platí, že čím pomalší a dlhšie trvajúci je proces chudnutia, tým menej pravdepodobnejší je JO-JO efekt

Tak ako vo fyzike, tak aj v obezitológii platí zákon akcie a reakcie. Po každej rýchlej redukcii hmotnosti niektorou z diét prichádza spätný nárast hmotnosti, tzv. JO-JO efekt. Všetky rýchle, zázračné a zaručené diéty bez rozdielu vedú k JO-JO efektu. Hmotnosť sa postupne vráti na pôvodnú spred diéty a veľmi často si ešte organizmus pridá 1-2 kg naviac.

JO-JO efekt sa dá veľmi jednoducho medicínsky vysvetliť. Každý obviňuje seba samého. Nie je to však jeho chyba. Dalo by sa povedať, že to je akási obranná reakcia organizmu, ktorý sa po každej diéte bojí ďalšieho hladovania. Úplne logicky si teda telo aj z normálneho príjmu potravy začne robiť zásoby. Samozrejme, i s nejakou „železnou rezervou“, lebo, čo keď začnete znovu „chudnúť? Po čase sa ukáže, že organizmus dobre urobil ak sa zásobil, lebo pacient sa opätovne rozhodne pre niektorú „zaručenú“ diétu. „

JO-JO efekt je teda lineárna krivka – pôvodná hmotnosť, chudnutie, 2-3 kilá naviac, nové chudnutie a po ňom zase 2-3 kilá naviac…

Teda, z dlhodobého hľadiska vedie JO-JO efekt k postupnému vzostupu hmotnosti a má aj ďalšie negatíva. Obézny človek sa vďaka nemu trápi celý život. Polovicu života, keď drží diéty a druhú polovicu, keď potom priberá späť.

Ešte dôležitejšia je skutočnosť, že pri takomto nesprávnom chudnutí stráca svaly aj tuk ale spätne ukladá už len tuk, takže sa takmer s každým JO-JO-m pripraví o časť svojej aktívnej svalovej hmoty. Platí lineárny vzťah – čím pomalšie redukujem tým viac znižujem riziko JO-JO efektu.

Dôležitá je tiež práca na uvedomení si vlastnej zdatnosti, ak aj na chvíľu pacient podľahne a prestane pár dní dodržiavať liečebný plán, netreba to považovať za zlyhanie, ale za bežnú súčasť liečby. 

Je dobré navštíviť hneď. Nie až keď sa nám „nedarí schudnúť“.

OBEZITA je choroba o obvode pásu, nie o kilogramoch.

Tak ako zlomená noha patrí na úrazovú chirurgiu, cukrovka ku diabetológovi, tak s obezitou sa treba obrátiť na obezitológa. Pacient s obezitou má dnes k dispozícii konzervatívnu liečbu, či certifikované STOB kurzy na redukciu hmotnosti, ale aj chirurgickú liečbu obezity.

Obezita je choroba, ktorú vieme liečiť.

Napriek tomu drvivá väčšina ľudí siahne po nemedicínskych postupoch, ktoré sa dajú charakterizovať jednoducho ako BLUDY: náplasť na bruchu, ktorá účinkuje trvale; chudnúce obleky; zaručená, fantastická diéta, s ktorou schudla niektorá celebrita; spacie vaky na chudnutie; enzýmové, spaľovacie či orientálne čaje/tabletky…

Nič z toho nikdy obezitu neliečilo a ani žiadnu celebritu nevyliečilo! 

Len zázračných diét som počas svojej praxe napočítal 300. Striedajú sa ako móda. Niekedy bola v kurze tukožrútska polievka, potom sa na pomyselnom predvádzacom móle prechádzala pani Atkinsnová, boli v móde diéty podľa krvných skupín alebo delená strava. Aktuálne to môže byť 90-dňová rozlišovacia diéta, ale o chvíľu príde diéta 4-idiotov. Tú ešte nepoznáte? Nevadí. Dostane sa k vám, ani neviete ako. Niektorá kolegyňa, susedka alebo iný expert na liečbu obezity vám ju opíše, prefotí, prípadne pošle mailom… Všetky tieto „zázraky“ sľubujú, že nič netreba robiť a „kilá pôjdu dole“. 

Obezita je choroba. Choroba sa lieči.

Pri vyšetrení u obezitológa je potrebné vylúčiť ochorenia, ktoré spôsobujú sekundárnu obezitu a podobá sa to na preventívnu prehliadku:

• osobná a rodinná anamnéza
• Aké lieky užívate
• Aké ochorenia ste prekonali Vy, vaši rodičia, to pre prípad dedičnej záťaže.
• Skontroluje sa krvný tlak, EKG, laboratórne parametre.

Ďalšie otázky už smerujú na problém nadbytočných kilogramov:

• Návyky pri jedle
• Rýchlosť jedenia
• Alkohol, fajčenie, pitný režim (všetky tekutiny okrem kávy, čaju a polievok),
• Každodenné telesné aktivity (vrátane toho, ako ďaleko od vchodu máte zaparkované auto, či vždy čakáte na výťah, alebo zvládnete aj zopár poschodí pešo).

Pri vyšetrení teda určujeme okrem stupňa aj typ obezity. Sekundárnu obezitu zapríčiňujú iné ochorenia alebo lieky. Treba vylúčiť ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním, vyšetriť štítnu žľazu, vylúčiť Cushingovu chorobu, pri ktorej pacient vyzerá ako pavúk (stred tela má veľký a má chudé končatiny). Za vyššiu hmotnosť niekedy môžu hormonálne tabletky, kortikosteroidy alebo psychofarmaká. Pri podozrení na sekundárnu obezitu, ktoré je častejšia u detí než u dospelých, posielame pacienta za príslušným odborníkom. 

Súčasťou každého vstupného stretnutia s obezitológom je aj informácia o komplikáciách obezity a pacient sa rozhoduje sám. Čím je stupeň obezity pacienta vyšší, tým je aj väčšie riziko komplikácií. Takže niekedy najskôr liečime komplikácie a až potom môžeme pristúpiť ku liečbe samotnej obezity.

Bez pohybovej aktivity by sme nechudli z tukových zásob (hlavne z obvodu pásu). Pri redukcii hmotnosti len diétou, redukujeme aj tuk aj svalstvo – to nie je cieľom liečby.

Medicínsky je dokázané, že na redukciu hmotnosti nie sú nevyhnutne nutné sofistikované fitnescentrá či rôzne dômyselne zostavené cvičiace a mučiace prístroje a už vôbec nie elektrické zázraky, ktoré cvičia za Vás, zatiaľ čo Vy sedíte pred televízorom.

Stačí chodiť rýchlosťou vyššou než 3,6 km/hodinu, alebo aby ste si to lepšie vedeli predstaviť: rýchlosť 3,6 km/hodinu = 1 meter/sekundu. Takáto rýchlosť chôdze má dokonca už aj ochranný vplyv na srdce a je dosiahnuteľná aj vo vyššom veku. Dokázateľne nám predlžuje život.

V každodennej praxi sa však stretávam s úplným opakom. Keď sa už konečne rozhodneme urobiť niečo pre svoje zdravie a začneme sa hýbať, tak sa do toho väčšinou pustíme „nebezpečnou rýchlosťou“. A to je najväčšia chyba. Nielen že nám to neprinesie vytúžený efekt, ale máme svalovú horúčku, bolia nás kĺby a po nejakom čase znovu na pohyb zanevrieme.

Jeden mýtus hovorí, že čím je človek starší, tým je menej ohybný. Nesúhlasím. Je menej ohybný preto, lebo necvičí. V živote som už stretol veľa ľudí, u ktorých bol rozdiel medzi biologickým a kalendárnym vekom obrovský. Cvičiť môže aj osemdesiatročný človek.

Veľmi obľúbený druhý mýtus je aj ten, že človek s chorým srdcom by nemal cvičiť. Ani to nie je pravda. Aj človek po infarkte, aj človek s chorými kĺbami, aj pacient s obezitou, každý potrebuje cvičiť. Každý, samozrejme, primeraným spôsobom. Dokonca je pravda, že ten, kto je síce trošku pri sebe, ale pravidelne cvičí, je na tom omnoho lepšie, ako štíhly človek, ktorý necvičí. Hovorí sa tomu FAT a pritom FIT.

Že to znie jednoducho? Áno. V skutočnosti je to pomerne jednoduché. Stačí ak Vám lekár stanoví pulzovú frekvenciu, ktorú je potrebné udržiavať počas 30 minútovej prechádzky a Vašim kĺbom a diagnózam prispôsobí rýchlosť chôdze.

Takže,

• cesta za štíhlejším pásom nesmie byť a ani nemôže byť „nebezpečne rýchla“
• k podstatnému zlepšeniu Vášho zdravotného stavu postačia aj pravidelné „romantické prechádzky“.

Pohyb je život a vie k životu naozaj prebudiť aj staršieho a chorého človeka.