Najrizikovejšia choroba sa dá diagnostikovať krajčírskym metrom

Naša genetická výbava je vyvinutá na prežitie v časoch nedostatku potravy. Dnes však žijeme v obezitogénnom prostredí, kde je jedla dostatok, až nadbytok. Takže schopnosť, ktorá nám kedysi umožňovala prežitie, nás dnes zabíja, hovorí lekár IVAN MAJERČÁK z Ligy proti obezite. Dodáva, že obezita je choroba a bez odbornej starostlivosti sa z nej nedostaneme.

Trápenie sa diétami

Obézny človek je chorý, nie lenivý. Obezita je choroba, diagnóza. Dve tretiny dospelých Slovákov  a Sloveniek má nadváhu alebo už diagnózu obezita. Prečo ten dôraz na slovo choroba – diagnóza? Väčšina obéznych si totiž myslí, že na vine sú si sami. Že majú slabú vôľu, keď nedokážu schudnúť. A to je kardinálny omyl. Obezitu ako chorobu treba liečiť u lekára. Väčšina obéznych sa bez lekárskej pomoci trápi celý život. Polovicu života pri dodržiavaní niektorej z bludných diét a druhú polovicu života, keď priberajú späť. „Schudnúť totiž dokáže takmer každý aj sám, ale liečba obezity nie je len o chudnutí, ale predovšetkým o udržaní hmotnostného úbytku na konci liečby. Prax ukazuje, že väčšina ľudí, ktorým sa podarilo zhodiť nejaké kilá, ich bez odborného poradenstva mala do pol roka až do roka späť, plus ešte niečo navyše,“ hovorí MUDr. Majerčák.

MUDr. Ivan Majerčák. Foto: protiobezite.sk

V génoch máme hladovanie

Populárnou výhovorkou je aj genetika, ako sa hovorí, „My sme taká „fajta“. Celá rodina bola obézna, tak aj ja budem celý život obézny.“ Naša genetika sa však veľmi nezmenila, historicky už tisícročia máme genetickú výbavu na prežitie v časoch nedostatku, kedy nebolo jednoduché zohnať jedlo. Dnes však žijeme v obezitogénnom prostredí. Potravy máme v súčasnosti dostatok až nadbytok. Takže schopnosť, ktorá nám kedysi umožňovala prežitie, nás dnes zabíja. „Genetika je zodpovedná skôr za to, že si naše telo z prijatej stravy ukladá energiu vo forme tuku do zásoby, na horšie časy. Lenže horšie časy neprichádzajú, a tak máme trvalý nepomer medzi príjmom a výdajom energie,“ objasňuje Ivan Majerčák.

Z tohto pohľadu je obezitológia veľmi jednoduchá veda. Príjem je vyšší ako výdaj. Človek nevyrába energiu ako elektráreň, na to, aby si ju uložil v tukových zásobách, jej potrebuje prijať viac než reálne minie.

236 chorôb z obezity

Nadváha a obezita teda nie sú ani estetickým, ani genetickým problémom. Znamenajú hlavne to, že vaše zdravie je vo veľkom ohrození a budete žiť oveľa kratšie ako keby ste mali optimálnu hmotnosť.

Medzi vážne zdravotné problémy, spojené s obezitou, patria cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak a kardiovaskulárne ochorenia, viaceré druhy rakoviny aj duševné problémy. Okolo 90 percent ľudí s diabetes mellitus 2. typu je obéznych alebo má nadváhu. Obezita a cukrovka (diabetes) sú už skoro ako jedna choroba „diabezita“.

Obezita predstavuje zvýšenú záťaž pre srdce a vedie až k rozvoju chronického srdcového zlyhávania. Výskyt hypertenzie je u obéznych šesť- až osemkrát vyšší. Až polovica zhubných nádorov, na ktoré zomierame, je spôsobená obezitou. Závažná obezita je spojená s 20-násobným nárastom úmrtnosti osôb vo veku 15 až 35 rokov v porovnaní s chudými. Nezanedbateľným problémom je tiež artróza, čiže opotrebovanie nosných kĺbov. A to je len zlomok diagnóz, ktoré obezita spôsobuje. Celkove je dnes identifikovaných 236 chorôb, ktoré spôsobuje obezita. A to je naozaj hrôzostrašné číslo.

Dĺžka života je obvod vášho pásu

Najčastejšie používaným vzorcom, ktorý by mal zistiť, ako sme na tom s vašou hmotnosťou, je Index telesnej hmotnosti – BMI (Body Mass Index). Zistíme ho tak, že vydelíme svoju hmotnosť v kilogramoch druhou mocninou vašej výšky v metroch. Pokiaľ je výsledok väčší ako 25, máme podľa tabuľky BMI nadváhu, výsledok 30 a viac nás radí do kategórie obéznych. Tento vzorec ale nie je u každého smerodajný. Nevypovedá totiž nič o tom, či hmotnosť tvorí tuk, voda alebo svalová hmota. Kulturista určite nebude mať ideálne BMI, a pri tom nemá na sebe ani štipku nadbytočného tuku. Obezita ako choroba nie je definovaná ako zvýšená hmotnosť, ale ako zvýšené množstvo tuku v organizme.

Medicínsky nebezpečný je hlavne vnútrobrušný tuk. Dnes platí: „Povedzte mi svoj obvod pásu a ja Vám poviem ako dlho budete žiť.“ Kým tukové bunky na bokoch, ktoré majú mnohé ženy s postavou typu hruška, nemajú žiadnu endokrinnú aktivitu, tukové bunky v bruchu vylučujú látky, spôsobujúce choroby ako cukrovka, rakovina, vysoký krvný tlak či cholesterol. To, čo nás zabíja, je teda obvod pásu, nie hmotnosť. Správne sa meria presne v polovici vzdialenosti medzi dolným okrajom rebier a vrcholom panvovej kosti. Odmerajte si hneď teraz obvod pásu a výsledok vydeľte svojou výškou. Tento údaj sa nazýva WHTR (Waist-to-height Ratio, čiže pomer pásu a výšky) a je optimálny, ak vám vyjde výsledok do 0,5. Pri výsledku nad 0,6 by ste sa mali čím skôr obrátiť na obezitologickú poradňu.

Každé tretie dieťa v Európe

Zvýšený obvod pásu je dnes najčastejším rizikovým faktorom predčasnej smrti. Obvod pásu predbehol cholesterol, fajčenie, aj ostatné rizikové faktory. Takže choroba, ktorá nám dnes najviac skracuje život, sa dá diagnostikovať veľmi jednoducho krajčírskym metrom. Ako je potom možné, že od roku 1980 sa výskyt nadváhy a obezity v Európe zvýšil trojnásobne a ročne zomierajú v dôsledku zdravotných komplikácii spojených s „tučnotou“ asi 3 milióny Európanov?

Aj Slovenská republika podpísala Európsku chartu boja proti obezite a vytvorila Národný akčný plán na prevenciu obezity na roky 2015 až 2025. Jeho cieľom je už deti vychovávať k zdravému spôsobu života. Jedno z troch detí v EÚ vo veku 6-9 rokov má dnes nadváhu alebo obezitu. Na vine sú nesprávne stravovacie návyky, sladené nápoje, minimálna fyzická aktivita a čas strávený za počítačom či pred televízorom. Štát by sa teda mal snažiť posilňovať nielen teoretické vedomosti ľudí o tom, ako zdravo žiť – správne sa stravovať a dostatočne sa hýbať, ale im na to vytvárať aj prostredie. Dohliadať na vyváženú výživu v školských jedálňach, obmedziť reklamu cielenú na deti, ktorá propaguje nezdravé jedlá a nápoje, podporovať fyzickú aktivitu detí, zatraktívniť a zvýšiť počet hodín telesnej výchovy a vytvoriť priestor na pohyb budovaním športových areálov. Je to investícia, ktorá síce neprinesie ekonomický efekt za rok či dva ale v horizonte 10-15 rokov sa vráti mnohonásobne. Otázkou ostáva, ako sa štátu darí tento program plniť. Počet obéznych zatiaľ neklesá.

Skutočné lieky nie sú v časopisoch

Dobrou správou pre obéznych je skutočnosť, že už po redukcii 5 až 10 percent z hmotnosti je badateľné zlepšenie krvného tlaku, hladiny cukru a tuku v krvi. Riziko rozvoja cukrovky klesá takmer o 50 percent a výrazne sa znižuje riziko vzniku zhubných nádorov. Sú to fakty, ktoré boli opakovane potvrdené výsledkami veľkých celosvetových výskumov. Vyzerá  to tak, že najlepší liek na cholesterol, cukrovku či vysoký krvný tlak a výbornou prevenciou pred rakovinou je zníženie obvodu pásu.

Tou horšou správou je, že lieky na liečbu obezity na recept, ktoré ordinuje lekár, nie „zázračné zaručené pilulky“ z reklamy si pacient plne hradí sám. Väčšina obéznych však radšej siahne po niektorej „zaručenej diéte“, ktorú našli v časopise alebo si kúpia „prístroj, ktorý schudne za Vás!“

Reálne lieky na liečbu obezity sú na  lekársky predpis, takže ich názov, ani reklamu na nich nemôžete nájsť v časopisoch, ani televízii. Je potrebné obrátiť sa na lekára, ktorý sa zaoberá liečbou obezity. Ten pacienta vyšetrí a vie mu naordinovať liečbu. Na rozdiel od diabetika či pacienta s vysokým krvným tlakom, si obézny pacient potrebuje liečbu v plnej výške hradiť z vlastného vrecka. „Aj to je o dôvod viac prečo sa poradiť s lekárom a nevyhadzovať peniaze za niečo, čo nám poradil kamarát alebo sme to videli v reklame. Reklama nám sľubuje presne to čo naša hlava potrebuje počuť: rýchle a hlavne pohodlné schudnutie. Naozaj neexistuje liek ktorý schudne za vás,“ hovorí MUDr. Majerčák a dodáva, že lekár vám vie naordinovať liečbu, ktorej súčasťou môže, ale aj nemusí byť tabletka.

Chudnime pomaly

Do chudnutia sa netreba vrhať strmhlavo. Čím rýchlejšie redukujeme hmotnosť, tým väčšie je riziko jojo efektu. Organizmus má snahu brániť sa. Je to ako s vkladom v banke – ak si rýchlo všetko vyberieme, máme potom tendenciu opäť si čosi na účet uložiť. Navyše, pri rýchlom zhadzovaní ide väčšinou aj o redukciu aktívnej svalovej hmoty a to nechceme. Zbaviť sa treba zásobného tuku. Reálny  cieľ je zhodiť dve kilá mesačne, čo je dvadsať kilogramov za rok. Že to matematicky nesedí? V obezitológii 2 krát 12 nie je 24, ale 20. Počas roka sa totiž vždy vyskytnú obdobia, keď chudnúť nie je také ľahké – dovolenka so stravou all inclusive alebo sviatky. Takže 20 kíl za rok je reálny cieľ.

Aby sme sa vyhli jojo efektu, najlepšie je chudnúť pod dohľadom odborníka, ktorý nastaví jedálniček aj pohybovú aktivitu. Je potrebné do svojej stravy zaradiť viac zeleniny a racionálnych výrobkov, ktoré majú málo kalórií a sú viazané na veľký objem. V slovenskej strave chýba okrem zeleniny tiež ovocie, ryby, vláknina. Mnohí ľudia však jedia predovšetkým pre radosť.

Jedenie patrí medzi pôžitky a pre niektorých je dokonca najväčším životným pôžitkom. Práve preto je pri liečbe obezity dôležitá aj psychoterapia. Najmä tí, ktorým sa podarí schudnúť, sa na psychoterapiu neraz vykašlú, no potom ich zradí hlava a opäť sa pustia do jedenia, ktoré im prináša radosť. Psychoterapeut jedného pacienta učí ako sa odmeňovať inak než jedlom a ďalšieho napríklad to, ako zvládnuť stres bez sladkostí. Spoločne hľadajú s pacientom takzvané spúšťače jedla, aby sa pacient naučil nemyslieť na jedlo. Prax dokazuje, že bez tohto poradenstva si pacient po redukcii hmotnosti nedokáže stav dlhodobo udržať.

Desaťtisíc krokov k zdraviu

Znížiť hmotnosť je síce možné len samotnou diétou – úpravou stravy, ale aby s tukom neubúdala aj svalová hmota, cieľom je schudnúť z tuku a svalovinu si zachovať. Preto je pri chudnutí popri znížení energetického príjmu rovnako nevyhnutná aj pohybová aktivita. Samozrejme, je nezmysel, aby obézny človek začal zrazu behávať či cvičiť aerobik. Jeho srdce by to nemuselo vydržať, podobne ako kolenné a bedrové kĺby. Na začiatok úplne stačí obyčajná chôdza, prechádzka. Dôležité je udržať si pulzovú frekvenciu v rozmedzí, ktorú určí lekár a ktorá je s ohľadom na vek, hmotnosť a zdravotný stav bezpečná.

Netreba hneď začať športovať, hlavne sa treba hýbať. Namiesto jazdy výťahom vyšliapte do schodov, namiesto jazdy autom prejdite aspoň časť cesty pešo, prechádzajte sa pri telefonovaní, vymeňte na chvíľu stoličku za fitloptu. Lekár Ivan Majerčák hovorí, že najprirodzenejší pohyb je pre ľudí stále chôdza, preto radí: Zaobstarajte si krokomer a prejdite denne desaťtisíc krokov. Stačí rýchlosť 5 kilometrov za hodinu, čo je štandardná rýchlosť chôdze a budete určite zdravší. Pomalšia chôdza, rýchlosťou  pod 3,6 kilometrov za hodinu už nemá zdraviu prospešné účinky. Svižná chôdza nás však nielen zbaví tukov, ale aj spevní svaly.

Chudnúť sa oplatí

Ak sa vám stále zdá, že schudnúť je príliš namáhavé a Vy ste so svojím obvodom pásu spokojní, pozrime sa ešte raz na zdravotné riziká, ktoré nadbytočný tuk v bruchu obéznych ľudí spôsobuje. Celosvetovo je obezita zodpovedná za väčšinu prípadov cukrovky, pätinu úmrtí na ischemickú chorobu srdca, polovicu zhubných prípadov rakoviny a tiež je „lídrom“ v príčine predčasnej smrti. Ak aj nezomriete, máte o 50 percent väčšie riziko, že  budete depresívny. Posledné výskumy tiež ukázali, že obézni ľudia nad päťdesiat rokov majú podstatne menšiu šancu zamestnať sa.

Ak svoj opasok každoročne uvoľňujete o jednu dierku, vezmite centimeter a zmerajte sa. Veľmi orientačne je 94 cm u mužov a 80 cm u žien horná hranica pásu, ktorú neradno prekročiť. V opačnom prípade by ste mali čím skôr prekročiť prah obezitologickej poradne.