MUDr. Ivan Majerčák, 1. Interná klinika LF a UNLP L. Pasteura Košice, Trieda SNP 1, Košice
Ambulancia: Vnútorné lekárstvo, kardiológia, obezitológia, Mudroňova 29, 040 01 Košice
Komplexný prístup k liečbe obezity nie je „numerické zhadzovanie kilogramov“. Dôležitejšie je udržanie hmotnostného úbytku na konci liečby. Ak vôbec môžeme hovoriť o konci liečby, keďže obezita je chronickým a často celoživotným ochorením. Samotná redukcia hmotnosti predstavuje len časť liečby, z dlhodobého hľadiska sa zameriava na prevenciu relapsu, čiže spätného nárastu hmotnosti.
Nielen vo fyzike, aj v obezitológii platí zákon „akcie a reakcie“. Rýchle, zázračné a zaručené diéty vedú k JOJO efektu. Hmotnosť sa postupne vráti na pôvodnú a často si organizmus ešte pridá 1 – 2 kg navyše. Stane sa tak väčšinou po 6 mesiacoch od konca diéty, pri dlhších diétach prichádza JOJO efekt aj po 1 až 2 rokoch. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že JOJO efekt nie je pacientova chyba. Každý si myslí, že je to preto, lebo niekde zlyhal, urobil chybu, nemá pevnú vôľu a podobne. Nie je to tak.
Jednoducho by sa dalo povedať, že JOJO efekt je prirodzená obranná reakcia organizmu, ktorý si svoj zásobný tuk chráni „ako peniaze v banke“ a po každej rýchlej diéte sa bojí ďalšieho hladovania. Je to akýsi pud sebazáchovy, kedy si organizmus aj z normálneho príjmu potravy začne dopĺňať rezervy. Naše telo si svoj zásobný tuk až nerozumne chráni. Takmer ho nepoužíva ako zdroj energie. Správanie sa našej telesnej schránky ku zásobnému tuku v bruchu môžeme prirovnať k termínovanému vkladu v banke. Uložená energia na horšie časy. Ale čo keď tie horšie časy neprichádzajú a neprichádzajú? Postupne nám medziročne rastie obvod pásu a naše zdravie, výkonnosť, dýchavica pri stále menšej a menšej námahe sa zhoršujú s každou ďalšou dierkou na opasku. po ďalšej rýchlej redukcii hmotnosti niektorou zo „zázračných diét“ prichádza znovu spätný nárast hmotnosti. Oveľa horším dôsledkom JOJO efektu, než spätný nárast hmotnosti, je zníženie podielu aktívnej svalovej hmoty a zvýšenie percenta tuku v organizme po výkyve hmotnosti. Ak sme diétou zredukovali 10 kg, môže ísť o 5 kg svalov a 5 kg tuku, pri spätnom náraste hmotnosti si však telo uloží 10 kg zásobného tuku. Výsledkom je vyššie percento tuku v organizme, ktoré sa bude zvyšovať s každým ďalším JOJO-m.
Ako je teda možné, že každý kto skutočne chce schudnúť a obráti sa na odborníka sa dokáže zbaviť natrvalo svojich tukových zásob?
FESTINA LENTE je stará latinská múdrosť, ktorú môžeme voľne preložiť: „Ponáhľaj sa pomaly“ alebo: „Pomaly ďalej zájdeš“. A táto odveká múdrosť platí aj pri liečbe obezity. Čím pomalšie odoberáme organizmu jeho zásobný tuk, tým viac znižujeme riziko JOJO efektu.
Súčasťou každého vstupného obezitologického vyšetrenia je aj stanovenie určitých mantinelov: každý pacient má vypočítanú tzv. minimálnu, ale aj maximálnu odpoveď na liečbu. Vie presne koľko kilogramov zásobného tuku má zredukovať za mesiac. Ak je to menej, než je naplánované, tak upravujeme liečbu. Oveľa častejšie sa však stretávam s tým, že pacient prekročí hornú povolenú hranicu redukcie hmotnosti za mesiac. Vtedy je nutné zvýšiť kalorický príjem a upraviť pohybovú aktivitu, lebo vieme, že rýchla redukcia je len krátkodobá a z dlhodobého hľadiska vedie k postupnému nárastu a nie k poklesu hmotnosti.
Priemerná reálna rýchlosť redukcie hmotnosti sú dva kilogramy mesačne, čiže 0,5 kg týždenne. Možno sa to zdá na prvý pohľad málo, je to však dvadsať kilogramov za rok.
Že vám to matematicky nesedí? V obezitológii často nie je dvakrát dvanásť dvadsaťštyri, ale dvadsať. Počas roka sa niekedy vyskytnú obdobia, keď z rôznych dôvodov pacient v danom mesiaci „len“ udrží hmotnostný úbytok.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa o redukcii, hoci aj menšieho množstva tuku treba poradiť s odborníkom, ako sa treba „pomaly“ ponáhľať.
Dnes vieme, že na redukciu hmotnosti nie sú nutné sofistikované fitnescentrá či rôzne dômyselne zostavené cvičiace a mučiace prístroje… A už vôbec nie elektrické zázraky, ktoré cvičia za vás, zatiaľ čo vy sedíte pred televízorom. Stačí chodiť rýchlosťou vyššou než 3,6 km/h. Pre lepšie predstavu ide o 1 meter za sekundu. Takáto rýchlosť chôdze má dokonca ochranný vplyv na srdce a je dosiahnuteľná aj vo vyššom veku.
Dokázateľne sa nám spolu so znížením obvodu pása predlžuje život. V každodennej praxi sa však stretávam s úplným opakom. Keď sa už konečne pacient rozhodne urobiť niečo pre svoje zdravie a začne sa hýbať, tak sa do toho väčšinou pustí „rýchlo a zbesilo“. A to je najväčšia chyba. Nielenže to neprinesie vytúžený efekt, ale skôr svalovú horúčku, bolesti kĺbov a za nejaký čas znovu pacient na pohyb zanevrie. Okolo pohybu existuje niekoľko mýtov, ktorými si ľudia ospravedlňujú to, že sa im do cvičenia nechce. Jeden mýtus hovorí, že čím je človek starší, tým je menej ohybný. Nesúhlasím. Je menej ohybný preto, lebo necvičí. V živote som už stretol veľa ľudí, u ktorých bol rozdiel medzi biologickým a kalendárnym vekom obrovský. Cvičiť môže aj osemdesiatročný človek. Veľmi obľúbený mýtus je aj ten, že človek s chorým srdcom by nemal cvičiť. Ani to nie je pravda. Aj človek po infarkte, aj človek s chorými kĺbmi, aj obézny, každý môže a potrebuje cvičiť. Každý človek samozrejme, primeraným spôsobom. Dokonca je pravda, že ten, kto je síce trošku pri sebe, ale pravidelne cvičí, je na tom omnoho lepšie, ako štíhly človek, ktorý necvičí. Hovorí sa tomu FAT a pritom FIT. Že to znie veľmi jednoducho? Áno a aj to v skutočnosti je pomerne jednoduché. Stačí, ak vám lekár stanoví pulzovú frekvenciu, ktorú je potrebné udržiavať počas 30-minútovej prechádzky a vašim kĺbom a diagnózam prispôsobí rýchlosť chôdze. Cesta za štíhlejším pásom nesmie byť a ani nemôže „rýchla a zbesilá“. K podstatnému zlepšeniu vášho zdravotného stavu postačia aj pravidelné „romantické prechádzky“.
Pohyb je život a vie k životu naozaj prebudiť aj staršieho, obézneho či inak chorého človeka. Zbaviť sa svalstva? Veľmi jednoducho, takmer každou „zaručenou diétou“. A to je ďalší z dôvodov, prečo sa o redukcii, hoc aj menšieho množstva tuku treba poradiť s odborníkom.